na rovinu -
závěrečná myšlenka tu štítí text,
kterej se mi vlastně neodehrál,
jme si předešlý a "bojuje" jen zaujetím v prostoru,
kterej ho pramálo predikuje, tváří se zhoustle
a po lichý si přitom postává -
sám a bez bližších asociací a hodnot
Moja chyba,
niektoré myšlienky sa mi zdajú príliš intímne, aby som ich všetky predostrela.
Už viackrát som mala chuť tento text prerobiť na lepšie uchopiteľný, ale akoby som mala blok odkryť niektoré príliš depresívne obrazy.
Je o bolesti ktorej sa zbavujeme každý svojim spôsobom a o viere v nové, slnečné rána. Aj strofy sa čitateľovi asi ťažšie prepájajú, tým, že som nedala viac nahliadnuť.
Cením si Tvoj názor Jarek a ďakujem. :)
Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES
Přihlášení
