DEVIATY
deň čo si nedá povedať
ustavične poletuje vo mne
ani vyplašené vráňa
má jazvy tam kde ja a chutí
rovnako
nestačím mu
strúhať ceruzky aby mi medzi perie
čo šuští ako mikroténové vrecúška ktoré sa chcú rozprávať
o anjeloch v bodkovaných kočiarikoch
prikreslil aspoň jedno pávie
s okom verejne vyvaleným na preddomí bude
čakať a sebaobdivne sa vrtieť
medzi sýkorkami a ostatnými
bez domova
kým z toho neochorie a nikto už nebude
tušiť kedy sme vlastne prišli
o schopnosť lietať
žiaden deň nie je
dokonalý
a všetky hniezda sú už obsadené
.
DRUHÝ
deň ktorý neunesie prázdnu záhradu
vedela som to
dávno predtým
než sme pozbierali jahody a drozdy
vyzobali oči zvyšným čerešniam
ustarostená chodím každý deň
vylihovať pod našu poslednú jabloň
ktorá zavše sníva
o milovaní s picassovo vláčnymi koreňmi
vždy keď sa jej zachce
začne sa smiať a rozprávať a ja celá bez seba
vzlietnem s rojom okrídlených tam kde sa menia
na drobné čierne bodky
vo vlasoch pováľaných v tráve
počujem narážanie drobných tiel mravcov
s mapami zakódovanými v tykadlách
striehnu
na jej odmocnený výdych
s podtitulom Konečný
už nevolá smerom k oblohe
neráta či niekto pribudol alebo odišiel
načisto
.
Přihlášení
