poslední verš se kompozicí, rytmem nese poněkud jinudy,
jde však čistě o rozprostření, způsob čtení, a že poslední...?
(já bych ho ani tak jako jedinej trochej nesnes)
baví, jak používáš libozvučnost slov, aniž bys zavdala byť jen náznakem,
že by mohlo bejt strojený -
tetelím se a usmívám, i zimomriavky tu a tam po zádech...
Áno, viem, Jarko. Aj som sa obávala čo mi tu vytkneš :)
Pretože teória je pre mňa španielska dedina a riadim sa iba sluchom. Tento posledný verš som pôvodne chcela oddeliť a nechať ako samostatne stojaci v závere.
Potešil ma Tvoj komentár, úsmev aj zimomriavky.
Ďakujeem :)
Záleží na tom, čo si premietneš, Narcis Pulpan.
Unavený vietor neznamená, že unavený je aj dážď.
Zámerne som text rozdelila. Dva živly, dve skupenstvá, ktoré ako prírodné deje prepojené navzájom v básni predstavujú jeden celok v rôznych časových intervaloch. Voda je zlúčenina kyslíka a vodíka a rovnako vzduch obsahuje vodu v skupenstve plynnom.
Taká letná prietrž mračien prichádza väčšinou po utíchnutí vetra sú to deje nasledujúce za sebou.
Ale toto sú moje vnemy, paralely, ktoré vidím ja.
Ešte k tej únave trochu inak a s úsmevom ~ v istých chvíľach sa dokáže veľmi rýchlo vypariť :))
Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES
Přihlášení
