už zopár dní

idem na rezervu
zalievam tichom únavu
vydesená predstavou ako vysoko je

tvoje hniezdo
ako dlho by som odtiaľ padala
a či sa potom ešte rozodní

hneď nato objímam kolená
tak mi je clivo až túžim stratiť sa
lenže niet komu
.

aby si vedel

podaj mi gitaru
asi budem príliš dobrá na to
aby som sa konečne naučila

poriadne pritlačiť a rozložiť ťa
v barovom akorde
preto to nikdy nespravím

podaj mi slák
pretiahnem krížom cez záhradu a nechám sa
zakopať

nech máš šancu
nájsť ma
ako svoj poklad
.

v mojej hlave

si verše obhrýzajú nechty
mám ich plné brehy počuješ?
pomaly ich púšťam dole vodou

keď po nich neostane ani stopa
poskladaj loďku zo včerajškov
uprostred zakázanej studne tvojho detstva

skúmavo prejdi básni prstom po ústach
a začni plávať ku mne
od začiatku
.

  od Marta dne 29.05.2013 17:43 · 4 Komentářů · 475x čteno ·