V päťdesiatom siedmom roku svojho života
odrazu silný ako nikdy predtým, pozerám
na dva stromy, objímajúce sa, v koreňoch zrastené.
Ďakujem Michael za tento uhol pohľadu,
lebo je ešte drvivá zima, a ja sa teším na jar.
Však ešte pred chvíľou sa moje telo chvelo
pod tlakom neslobody, užívajúc plody zeme nemierne,
zadúšajúc sa tiesňou a úzkosťou. Viem,
kto ťa poslal, však len zo strachu ho nespomínam.
Prísľub, ktorý si mi dal, mazná moju dušu viac ako dotyk.

Dobre ťa vidím, hladina ešte nie je sčerená vánkom,
nehybnosť ako neresť sa mi vinie okolo krku,
chcem pohnúť tvojou mysľou, aby sa tiež zohla
a hľadala zašlé medzi svojimi. Je to zrod nového
medzi starými stenami rodného domu v srdci.
Drina bola stále s nami oboma. Držala sa nás
ako milenka zavesená na krku s ružencom.
Vždy sa bolo treba niekam ponáhľať, ale nebolo kam
uniknúť pre sebou. Zvonica hneď vedľa domčeka
nás volala, ale my sme sa primkli ku hrám.

Tvoja sestra sa venuje psovi, syn sa mi ozve
až v pondelok, po susedovi som už vyvetral.
Hudba znie z rádia a ja venujem tento čas tebe,
tebe odovzdávam pocit, ktorý raz zdedíš,
lebo si už matkou a tvoja matka starou matkou.
Ako ináč vymámim údiv na tvojej tvári?
Tvoj blíženec je v tomto úplne mimo. Darmo
sa tváriš, že všetko je dokonalé ako povraz,
ako trám kolmo na trám, podopretý trámom.
Na tomto nikdy nezavisnem pohľadom.

Múdrosť nikdy neprichádza náhle, a náhle
ti dochádza, že chceš viac a viac vyniknúť,
lebo tušíš, že tu nie je nikto, kto by sa ťa zastal.
Až tak si ho našla, a bránila sa zubami nechtami,
lebo nebol vysnený, hodil sa ku tvojim nohám.
Dnes ho tak nevnímaš, lebo si ním obrástla,
spoľahlivo ako istota, že umrieš nenaplnená.
Ja tu však nie som na to, aby si sa videla
uprostred záhrady, uprostred noci ktorú voláš:
moja úprimná, nežná a nenásytná.

Kedysi som ti ublížil, a teraz prosím o odpustenie.
Vlastne aj vtedy som prosil, teraz však viem, že nikdy
nevymažem svoj hriech. Možno mi odpustí aspoň ten,
ktorého ešte nevnímaš. Si zahltená týmto svetom,
ale raz ťa zlomí, budeš si trhať vlasy.
Nie neprajem ti to ale viem, že si tiež jeho.
On ťa miluje tou hroznou láskou, ktorá oslobodzuje
od všetkých závislostí. I na sebe. Áno i na sebe.
Spytuješ sa, či bolesť je len vo vnútri.
Mal som ti prísť do cesty. Viem dobre, že mal.

  od dali dne 01.04.2012 10:13 · 5 Komentářů · 597x čteno ·