kam
v sandáloch alebo bagandžiach
stretnúť
sa

(mať tak tvoje nohy
doviedla by som ťa k odpovediam
o neviazanom behu dostratena)

keď som sama všetko ma dojíma a svet
sa rýmuje s modlitbou
zaokrúhľujem časy
na krajšie a tie čo neboli
zunované

(mať tak tvoje ramená
netriasla by som sa
pri pomyslení na lásku)

vietor mi vydúva vlasy do hory
náhlim sa
až dych poroztĺkal nariekanky
na riekanky
čo vždy dozrejú
/na/koniec
niekde blízko môjho príbehu
a predsa
neuvidím pre oči

(mať tak tvoje
kreslím aby obrazom
vymieranie dlhšie trvalo)

podvečer na rúbani
otŕčam špinavé chodidlá a nedokážem rozlíšiť
či je to trest
alebo mi už pomáhaš
Bože

(mať tak tvoje ruky
nikdy by som
sa nebála)




.

  od Marta dne 02.08.2013 11:59 · 6 Komentářů · 437x čteno ·