prosba

už nechcem od života veľa
chcem iba vedieť odkiaľ kam
sa práve ponáhľam

viem dobre – neminiem sa cieľa
k trvalkám
si sa nachýlila celá

čo všetko práve teraz končí?
keď si už o tom začala
zaznela hudba – pomalá

zovrela voda na čaj v hrnci
ty si zostala
čo robiť? a napokon – čím

si sa zaslúžila o mňa?
báseň – až velikášsky skromná


zemi

ľadová doba ešte smúti
a ty si vo mne celkom zmenená
neznáma – teda v mene nás

nie je náš potok zamrznutý
z kameňa
trs trávy odtrhnú ti

lúka je ešte a už nie je nahá
sýpka splnená obilím
večer sa k noci nachýlil

presahuje ho rovnováha
pocit spanilý
zo zeme všetku bolesť ťahá

– čo nás tíško škrelo v duši
to náhla radosť zrazu ruší


príbeh

víťazne prudko dravo smelo
aj keď si šepkáš – netreba
sa norí do teba

so svojou dušou osamelou
pahreba
rozpáli ešte tvoje čelo

priložím triesku do ohníka
aby si sladko zaspala
do rieky príbeh ponáram

už vidíš aj ty ako vzniká
pieseň prastará
privedie nášho prievozníka

vyberie peniaz podľa zvyku
zapichne koniec ako dýku


salva

pieseň už z hlavy vyšumela
no tvoja láska zo srdca
čnie ešte – horúca

si ešte a už nie si celá
nerúcaj
to čo si vo mne stavať chcela

rinú sa hlasy od orchestra
jednoducho – no s predtuchou
že som z nich duchom ohluchol

kým riava hudby nie je pestrá
tvoje zaucho
v ktorom sa všetky zvyky zmestia

vystrelí na mňa proti echu
hurónsky divú salvu smiechu


v biblii

dávno je dávno naliate
spomienky ku mne prudko splietam
o chvíľu budem ako vo vate
no a vy v smetiach

sny – vy sa vo mne schováte
vo vás je moja odpoveď jak
v biblii na polici bohatej
kníh ktoré letia

a vy ste namojdušu tretia
čo sa ma pýta ráno o piatej
či dôjdem k svojej podstate

v časoch čo plynú ustaté
vy ľudia na mňa viacej nedáte
po konci sveta


možno

možno že rastiem ešte stále
pri tebe drahý vynikám
rovnako panika

všetky pulóvre sú mi malé
hľadám vinníka
takže mi ihneď radšej nalej

a chytá sa ma neistota
keď zhltnem klinček od vína
ľahko spomínam

bola som životom len žitá?
dymom z komína?
som ako jedľa rozložitá?

kým sa mi hlava zamoce
myslím na ďalšie Vianoce


naširoko

och keby som si mohol zvoliť
aby som práve k tebe šiel
o čosi voľnejšie

krvavá rana ešte bolí
dávnejšie
sme si blízki boli

čo môžem prvým krokom získať?
pravda už dávno nebola
s hlavou dohola

diaľka je na okamih blízka
všade dokola
na lávkach v lese na ohniskách

len k tebe stopy ďalších krokov
a tvoja náruč naširoko...


zjavne

prečo sa práve k tebe túlim
mrholí – zjavne zaprší
na tomto návrší

v hlave mám ako v jarnom úli
na duši
iba psia slina na papuli

prezrádza že zas trochu túžim
tak ako páska cieľová
zas ťa milovať

a to by chceli všetci muži
guľkou z olova
na chvíľu zostať v tvojej ruži

no ty mi teraz slastne núkaš
minúť sa celkom v tvojich rukách


prameň

akoby zakríknuté nebo
nemohlo zastaviť ten tieň
ani On nevedel

na ceste pomodliť sa s tebou
spovede
sú iba malým zlomkom – lebo

je za tým oblakom len bolesť
rovnako skrytá ako ja
to čo nás napája

je iba dúha čo sa klenie dole
ňou sme obaja
v momente keď sú pravdy holé

na vrchu našiel som len prameň
a to je celé vravím – amen


blázon

viem dobre – nemám na to právo
vryť sa ti rovno do srdca
aj keď je horúca

láska čo prudko stáča hlavou –
zobuď sa
keď telo usedavo

za tebou nocou radšej plače
a myslí pri tom na vlny
až keď sa mesiac naplní

mal som ťa asi ľúbiť viacej
blázon úplný
myšlienky svoje vriace

za tebou do pohára stáča
keď pijem – keď som o tom začal


myšlienka

kým vnímaš telo ako prameň
myšlienok ktoré nevidieť
a ktorých niet

kým vnímaš zatiaľ len to známe
a do viet
ktoré vždy vytlieskame

spustíš si olovnicu z neba
môžeš si priať len ľahkú smrť
alebo neusnúť

a myšlienok sa nebáť
súhlasnú
máš vlastne – a tak seba

povedať všetko teraz prinúť
aby si nehľadal v nej vinu

fontána

do vrecka chlapca sa to zmestí
no napriek tomu ti to mám
predostrieť pred teba

fontána zmrzla – a ty na námestí...
do neba
netreba viacej detských pästí

si to ty – nie je to však isté
či pocit krivdy ti chce maľovať
tónina molová

či práve tebe v prvom liste
vstúpim do slova
a takto pomaly z tej

fontány tryská niečo iné
čosi o pohode a – vine

jedno

možno že priveľa a možno málo
poviem ti poslednými vetami
no však nedá mi

len pocit že sa to však stalo
niekde nad nami
vznáša sa tvoj balón

je leto – z mraku na nebi sa blýska
lebo ten pocit nie je jediný
pomaly bijú hodiny

bola si za okamih blízka
z dediny
tak som si tvoje srdce získal

bolo to – a nebolo to jedno – vari
sa môže zamilovať starý?

  od dali dne 20.08.2013 23:30 · 5 Komentářů · 409x čteno ·