Čas od času se chci zabít.
Poslepu, potmě, žádný spěch,
takže tak na dvě, na tři doby,
zadržím vleže vlastní dech.
volil bych raději takto pro zachování sestupného metra -
ona se z toho schématu sice první nepatrně odklaňuje,
ale druhá už mi zavdává jasný metrický impuls,
který očekávám i v dalších
přehození slov v posledním řádku prostřední
beru spíše k sobě co po lepším eufonickém znění
Mně to na únavu nepřijde, spíš jako když člověk už fakt nemá co dělat a má takovou tu extrazasněnou náladu bez pointy a tak vymejšlí blbosti. Já zas píšu rozhovory sebe a různejch lidí z knížek nebo z filmů a pak to druhej den /případně dřív/ zahanbeně vyhazuju. Každopádně toto
Čas od času se chci zabít.
Poslepu, potmě, žádný spěch,
takže tak na dvě, tři doby,
v leže, zadržím vlastní dech.
není jen tak pro legraci. I když je.
Hm. Radši komentuju teď, protože jsem k tomu textu něco měla, nenapsala a zapomněla, tak aby se to nestalo znova. Smůla je, že po mnohahodinové literární činnosti /resp. luštění křížovek/ už přes ty slova špatně vidím. Takže rozsudek ponechme stranou protentokrát.
Jarku, Tvoje úpravy by som schválil, ale podporujú básničku vo vzostupnom metre, v jambe. Rytmicky nie šťastný ostáva prvý verš. Nie je to ani jamb ani daktyl a prísne vzaté ani trochej, hoci trochejské frázovanie sa presadzuje asi najciteľnejšie, ale v rozpore so zvyšnými veršami.
Jarku, jamb má viacero možných variantov, ktoré sa môžu navzájom kombinovať a zhruba od čias Máchu sa tak aj deje. Ortodoxné alebo ak chceš čisté jamby predstavuje napr. toto dvojveršie:
a nejde po ní večer spát
x Xx Xx Xx X
(...) když musí po ní ráno vstát
x Xx Xx Xx X
Liberálne sú jamby prvej strofy.
Prízvučné a neprízvučné slabiky si v nich vyznačil dobre, ale zvádza to chápať takýto útvar ako daktylotrochej, čo je chyba. Stopové podložie, metrum týchto liberálnych jambov je totiž práve také, ako pri ortodoxných a, hoci to asi bude znieť a vyzerať neuveriteľne, rozčleňuje verše takto:
a nej- / -de po / ní ve- / -čer spát
zadr- / -žím vle- / -že vlast- / -ní dech
Lomkou oddeľujem stopy a tučným písmom vyznačujem prízvuk. S výnimkou prvej stopy liberálneho jambu všetky stopy začínajú v duchu tvojej poučky neprízvučnou slabikou. Tá výnimka je dnes už dokonale etablovaná a nemá zmysel ju spochybňovať.
Tá zmena typu písma prostredníctvom kódov či tagov, či čo to je, to je des. Ak chcem v jednom verši použiť kurzívu i tučné a striedať podľa slabík tučné s obyčajným, výsledkom je neuveriteľne neprehľadný reťazec, takže pri odkliknutí vždy tŕpnem, čo z toho bude. Chcelo by to aspoň možnosť náhľadu, ale ideálne by bolo ak by sa zmena udiala už v okne na písanie komentov. Súčasný editor je v tomto smere veľmi nepraktický a diskomfortný.
Posle/pu, po/tmě, žád/ný spěch,
takže / tak na / dvě, na / tři do / by,
zadr/žím vle/že vlast/ní dech.
Xx/x X/x X/x X
Xx /x X/x X/x X/x
Xx/x X/x X/x X
Všetky tri verše sa začínaju prízvučne a teda v rozpore s tradičnými, vžitými predstavami o jambe. Pre tento typ jambu je však podstatné, že prízvuk sa z počiatočného vychýlenia má čas spamätať a dalej smerom doprava už sporiadane obsadzuje párne pozície verša, čo je pre jamb typické.
Od liberálneho k ortodoxnému jambu je niekedy aj veľmi blízko, aha:
Je mi líto, pánové, pokud jde o vášeň neumím ani piškvorky, ani báseň. A nechci si to přiznat.
Pokud vám ale zaujetí přetrvá, nějaký ten další rozbor chromozómů mi snad dopomůže k určení potencionálního poetického pohlaví.
pre lepšie pochopenie a pre správnu a bezproblémovú interpretáciu – ak stojíš pred veršom, o ktorom predpokladáš, že je viazaný, ale nie si si istý, aké metrum realizuje (trochej, jamb, daktyl), dosaď si za každú jeho slabiku (počítané od začiatku do konca bez ohľadu na hranice slov) príslušnú číslicu, takto:
ľa-vá-pra-vá-se-no-sla-ma
1-2-3-4-5-6-7-8
Potom v hlave, alebo aj na monitore/papieri zvýrazni všetky prízvučné slabiky a ich paralelné číslice, takto:
Podľa druhu (párne, nepárne) alebo hodnoty (1,4,7...) označených číslic potom poľahky určíš, akým metrom je verš písaný.
— Ak sú vo verši akcentované nepárné (liché) slabiky (1-2-3-4-5-6-7), ako v prvom príklade, ide o T R O C H E J. Pozor však, trochej to bude aj keď niektoré nepárne slabiky ostanú bez prízvuku. Regulárna trochejská schéma potom môže vyzerať aj takto 1-2-3-4-5-6-7 alebo takto 1-2-3-4-5-6-7. Ak sa predsa stane, že medzi označenými číslicami bude aj nejaká párna, prísne vzaté je to vždy odchylka od čistej realizácie metra. Ak tá zvýraznená párna číslica predstavuje prízvuk jednoslabičného slova, je to zvyčajne v pohode; prízvuk viacslabičného slova na párnej pozícii zamýšľaného či predpokladaného trochejského verša je však jednoznačne nežiadúci, detrocheizujúci, povedal by som.
— Ak sú vo verši akcentované párne (sudé) slabiky (1-2-3-4-5-6-7-8) , ako v druhom príklade, ide o J A M B. Platí tiež, že nie každá párna slabika musí niesť prízvuk, ale všetky, ktoré ho nesú by mali byť párne. Regulárna jambická schéma potom môže vyzerať aj takto. 1-2-3-4-5-6-7-8 Prízvuk viaclabičného slova by nikdy nemal pripadnúť na nepárne pozície (slabiky, číslice). Možné to je len v prípade, že ide o jamb-alexandrín, to je dosť špecifický útvar, alebo v prípade, ktorý predstavuje tretí príklad.
— Ak sú vo verši akcentované párne slabiky a spolu s nimi aj prvá nepárna (1-2-3-4-5-6-7-8), ako v treťom príklade, ide stále o J A M B. A stále tiež platí, že prízvučné slabiky nemusia obsadiť všetky párne pozície.
— Ak je vo verši akcentovaná prvá a potom každá tretia slabika (1-2-3-4-5-6-7-8-9-10), ako vo štvrtom príklade, ide o D A K T Y L. Pocit daktylského spádu zvyčajne nenarušia ani prízvuky pozíciách 2,3,5,6,8,9... ak sú zároveň dodržané prízvuky na na pozíciách 1,4,7,10...
Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES
Přihlášení
