26. novembra o 16.00 popoludní
sa odrazu na námestí
medzi fontánou a práve odchádzajúcim trolejbusom
nič nestalo
bolo to tak nečakané a poburujúce
že všetky noviny dokonca i bulvárne
odmietli o tom písať
na zasadaní ktoréhosi kabinetu
túto skutočnosť bojkotovali svojou neprítomnosťou
susedky na lavičke
urazene mlčali
no ja som tušil
že sa práve píše história
a poslal ti o tom správu v zmysle pekný zvyšok dňa :)
napriek tomu že bolo sychravo a
v škole si musela byť o čosi dlhšie
a...
do pripomienkovača neskôr
v električke
som si zapísal: fajn
buďte nevšímaví a ľahostajní
kŕmte si svoje holuby
píšte články o katastrofách kdesi v tramtárii
opozične sa vyfackajte
nech
keď raz budem písať o živote
spomeniem aj deň
kedy celý svet zrazu zmĺkol
od bocco
dne 13.12.2013 08:47 ·
9 Komentářů ·
319x čteno ·
mám rada takýto druh básní
na pozadí jednoduchých okamihov vyvolá vo mne zvedavú túžbu
nazrieť tamtej poškoláčke do mobilu..či a čo odpovedala a
vzápätí umlknúť
spolu so svetom aby som lepšie počula
tak v kategorii "volný verš" mi jde poněkud bokem,
ale tady je nastolenej víc obsah, žejo,
a po tom si věc bere vícéméně jinej směr
správný, jak si já právě z tohodlenc textu naposlouchávám
naopak křik autora, řev k napsanýmu, a třeba to ani nechci, ale
on (ten text) se mě stejně pokouší poslat jinam, než nastiňuje,
ale já si k sobě prostě beru (jestli k záměru autora nebo ne je mi teď úplně jedno)
prvotní vjem, a tím je pro mě právě ten třebaže opatrnej řev,
však ke mně asi i proto tím víc hmatatelnej
nemyslím, že by sa niečo zmenilo kategóriou, Juraj
ja vnímam tento text ako báseň s prvkami prózy
jasné, aj opačne možno
no forma, akou si nám text predložil ma to skôr smeruje k básni
a v nej
na pozadí ničnediania lyrický subjekt textu zľahka naznačuje
že sa predsalen deje ..že to najdôležitejšie sú možno
práve tie drobné udalosti v nás..udalosti jednoduchej všednodennosti, čo menia
smerovanie našich osobných dejín
v tej záverečnej časti vnímam istý rozpor
vyčítavým podtónom sa zadrapí najskôr do svedomia
môjho svojho..či kdesi tam a
vzápätí náznak rezignácie s vyústením do čohosi ako
osobnej katarzie
akoby striasol zo seba prach tej nevšímavosti a ľahostajnosti
ktorej sám je účastný
jednako si myslím
že je to poézia
a teraz ťa riadne rozvrkočím, bo poviem: poézia jemnučko poprášená stým druhom angažovanosti
ha!
Marti, celý text je ironický, k svetu aj ku mne
z toho jediného môže pochádzať tá katarzia
výčitky niet kam smerovať
je to len výkrik egocenrtika v triviálnom príbehu, výkrik extrémneho subjektivizmu, ktorý vyvažuje zmyslom pre nadsádzku a iróniu
a angažovanosť?
nadaj sa mýliť slovami, je to celé nastriekané antiangažovanosťou
:)
můj dojem - leckdo se s takovým jednou popasuje. takže pocit, že jsem už četla a sám text mi nepřinesl nic objevného, ani v smyslu okamžité katarze, zmlknutí světa.
provedením mě zaujal moment na začátku, jak ve slovenštině v hlavě pěkně vypadá spojení medzi fontánou a práve odchádzajúcim trolejbusom
jinak ani jednotlivosti ani celek není pro mě obrazově ani významově nepostradatelnej. mnou pobraným záměrem mi evokuje něco od Skácela, nebo možná Préverta, jak si vzpomenu konkrétně, vrhnu Ti to sem .) .. jakože..jak si přeju, aby o tom básníci hovořili, hehe úsměv.
:) umíš
určite sa žiadna objavnosť nekoná, ani nechcela konať
kým som ráno poriadne otvoril obe oči, vznikol tento text
rýchlejšie píšem tuším iba komentáre:)
alebo Brian Patten a ďalších sto básnikov pred polstoročím:)
Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES
Přihlášení
