ano, takhle, co do obsahu sdělení, mi to úplně vyhovuje...
bez těch kudrdlinek navíc a vlastně stručně, přesto s formou řečeno...
právě včas, abys ještě udržela mou pozornost...
nemůžu si pomoct, mám radši kratší texty, co vypovídají
než ty dlouhé upovídané...:-)
sedla si před zrcadlo
sakra, ujelo jí z úst, klít by přece neměla
dnes se nedokázala poznat
stará, nebo to eště de?
zavrtěla hlavou ve snaze donutit svůj účes chovat se jinak
než zdánlivej předpis hřebenu
pohled doklouzal až k bosejm nohám
mám divnej palec, pomyslela si
třeba sem celá divná
tu myšlenku zaplašila ta další tlačící se ve frontě
sadla si pred monitor dokelu, mihlo jej mysľou, kliať by predsa nemala
no dnes ho nemohla spoznať
stárne, alebo je dnes čudne sentimentály?
hrabla si do vlasov, pretože žiaden účes nemala
pohľad jej skĺzol na klávesnicu divný koment, pomyslela si
divný ako ja a možno aj on
zaplašila myšlienky a popodišla v zástupe
neurčitým smerom
Eeee, „v trhlinách bdenia“, na Písmáku sa ktosi kedysi pohoršoval, že slovenskí kritici akoby sa nevedeli iného chytiť, len genitívnej metafory a že v českom kontexte sú to dajaké cudzorodé praktiky. No neviem, ale tento jej druh (konkrétum + abstraktum v genitíve čoby nezhodný prívlastok) to je najlacnejší spôsob ako sugerovať obrazné videnie. A nie, že nie.
Slovo labyrint je také lákavé a také zradné, zdanlivo vďačné – predstavuje to, čo sa poézia väčšinou pokúša prekonávať, alebo stvoriť, alebo oboje. Zastupuje problém vyznať sa, nájsť cestu v jeho komplexnosti. Nemilé je , že v tomto význame je už labyrint riadne vypoužívaný, stalo sa z neho klišé. Nemôžem si pomôcť, ale labyrint v básni už len v jeho pôvodnom význame ako fyzický objekt s mätúcov spleťou ciest či chodieb.
Tvary zámen ty, vy, tvoj, váš sa v básňach pod vplyvom úzu píšu s malým začiatočným. To, pravda, možno ignorovať, ale nebude to ani invenčné ani sympaticky tvrdohlavé ani inak účelné, bude to vyznievať len nepoučene. V zbierkach poézie, ktoré prešli nejakou redakciou také čosi nenájdeš. Výnimkou môže byť báseň s názvom List (niekomu).
áno, genitívka hneď v úvode, uznávam lacné
no občas, hádam kvôli snahe vyjadriť sa v skratke, aj GM použijem
labyrint = klišé
aj tu ti dávam za pravdu
zvažovala som aj "bludisko", no zavrhla pre detinský dôvod - pred časom som používala nick "bludička" a prišlo mi to smešne
/hej, tebe je smiešne práve teraz/
no a Tvoje a Tebe
nevedela som iným spôsobom naznačiť, že sa prihováram Jemu - Bohu
V osloveniach Boha veľké písmeno beriem aj v básni, keďže je v kresťansky orientovaných textoch zavedené, ale ideš do rizika, že mnohým to bude zaváňať svetuškárskou servilitou alebo odovzdanosťou, ktorá sa veľmi zle znáša s poéziou ako takou. V tejto básni mi nebolo jasné, že oslovuješ Boha. To je asi problém. Ale možno len môj.
nie, Pavol, je to môj problém..myslím
je treba napísať to tak, aby to bolo jasné
alebo možno uviesť s textami podobne orientovanými
a "svätuškárstvo"
ja ti neviem
ak by som sa vyhla tamtým chybám, čo sme rozobrali hore, zaváňa ti ten text svätuškárstvom?
pýtam sa, no v podstate mi to je jedno
chcem hovoriť aj o tomto vzťahu..aj v poézii
:)
Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES