umrieš od nudy

nájdeš si ráno esemesku
skôr než sa celkom zobudíš
a kým zhodíš tíš

čo je to ale proti dnešku
umrieš od nudy
tak teda po mne veľmi neškúl

včera som písal básne do tmy
ach celý večer si mi volala
že som otáľal

nájsť si ťa už pred štyrmi rokmi
že si ospalá
vyzeral som vraj tak ako kmín

pre teba celkom neznámy
ktorý sa obklopuje ženami


z mojich vesiel

už ani neviem čo mi vraví
tvoj pohľad na mňa už pred tým
priamo upretý

vypadla si mi ráno z hlavy
vošla do vety:
nie som tvoj prvý ani pravý

ozvena moje slová nesie
odrazené a ako zo skaly:
sme sa bozkali

jazero noci ako dnes je
na člnku všetkých zúfalých
z mojich vesiel

zaznieva špľachot do ticha:
tak láska zľahka dodýcha


telo na telo

už ani neviem čo mi chýba
možno len hudba pomalých
a tvoj dych

už vyšlo slnko – vzduch sa hýbal
no a z tých
sonetov zostal iba vzdych

iba ty nie si nikdy sama
červená lienka s nimi – bodkami
ti oznámi

že by som nerád tvoje srdce zlámal
láska núka mi
oblohu purpur jemný zamat

a ďalej telo na telo
až sa mi v očiach zatmelo

  od dali dne 23.09.2014 22:47 · 2 Komentářů · 260x čteno ·