vždy som ťa videla krásnu
len vtedy nie
keď si vychádzala z kúpeľne
s farbou na obočí
nechápala som prečo to robíš
na druhý deň som pred zrkadlom stála ja
s vypnutými vlasmi rúžom na perách
v tvojich navoňaných šatách
utekala dolu schodmi
svietili na mňa
z drevenej police
tak žensky dokonalé
dnes sme sa zvítali bozkom
ako vždy
moceš sa po kuchyni
a ja hľadím na teba ináč
ako včera predvčerom
odratávam letokruhy presakujem
cez bledosť...
...vychádzaš z kúpeľne s farbou na obočí
nikdy naozaj nikdy si sa mi nepáčila viac
stojíme oproti sebe a ty sa pýtaš prečo
sa usmievam
pohľad ti skĺzne k mojim nohám
nikdy naozaj nikdy som sa necítila šťastnejšia
od Miriam
dne 15.04.2015 19:37 ·
5 Komentářů ·
369x čteno ·
Uvěřitelnost máš pečlivě rozkreslenu. Nese sebou i jakýsi eroticko-smyslný náboj, i když přes ten horký ostrov kulis mi evokuje obraz matky a dcery.
Ale už jsem u Tvých děl zaznamenala způsob jakéhosi výňatku z celého kontextu celku, jakobys uměla jen střed. Totiž jedná se mi o vjem, že něco co předchází a následuje chybí.
Áno In,
prvá časť je retrospektívny pohľad do minulosti, do môjho detstva. Ak nesie eroticko- zmyselný náboj tak skôr to bude tým, že z počiatočných veršov môže byť pochopený aj inak. Snažila som sa do prvej časti vniesť moje pocity z pohľadu dieťaťa,dievčaťa, tak, ako si ich pamätám.
S obdivom voči žene, ktorá v našom živote znamená najviac-matke.
Druhá časť je súčasnosť.
Tretia sú moje predstavy v ktorých sa vraciam do detstva, aby som mala opäť možnosť vidieť ju mladú a krásnu.
A krásnu hlavne tým, že som jej dopriala vidieť to, čo vlastne nikdy nevidela. Ako pobehujem v jej šatách, v jej červených sandáloch a pri pohľade na mňa našla to čo jej vekom a chorobami ubudlo. Vlastný úsmev, taký ten plný života, ktorý málokomu zostane do staroby.
Inak text mal pôvodne úvodný verš v ktorom som písala, že si nepamätám koľko som mala rokov, deväť, desať?
Je možné že chýba, len som nechcela aby bol čitateľ od začiatku v obraze. Je to môj prvý takpovediac rozprávačský a som rada In, že si našla ten správny obraz.
Som prekvapená z Tvojho komentára Jarek.
Posledná strofa je asi dosť nasladkastá, nevedela som či bude dobré opakovať "nikdy naozaj nikdy", ale vždy zapisujem emóciu ktorá mnou plynie, aby som zaznamenala skutočné pocity - samozrejme len moje.
Ako by si vystaval tú poslednú strofu ty?
Ďakujem.:)
...vychádzaš z kúpeľne s farbou na obočí
(nikdy, naozaj nikdy
si sa mi nepáčila viac)
stojíme oproti sebe a ty sa pýtaš
prečo sa usmievam
pohľad ti skĺzne k mojim nohám
nikdy, naozaj nikdy
som sa necítila šťastnejšia
...možná takhle, a spíš pro intonaci zřetelnosti,
obrazu, i významu opakování
Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES
Přihlášení
