napríklad zvuky
sa predierajú cez šum
hrnce a lyžičky vedľa v kuchyni
kovovo hrkútajú skôr ako otvorím oči a detstvo
je preč
inokedy
vône dýcham len zľahúnka
preniká mnou pach pripáleného
mlieka melty a škrobu
drsne obtierajúceho líce a pubertu
opretú o maminu zásterku nestihnem
ako sa patrí
uzavrieť do pamätníka
niekedy
sa neviem sústrediť
na svoj obraz v zrkadle
prstami obkresľujem rozvetvené
vrásky a žilky na hrudi čo pripomínajú strom
na ktorom dokážem zaspať len čo sa spýtam sťahovavých
kam
prečo
a ešte niečo
nakoniec
sa nedokážem sústrediť na smrť
príde
privriem oči hrnce a lyžičky
.
od Marta
dne 14.05.2015 12:49 ·
14 Komentářů ·
660x čteno ·
Naprosto výborné.
Jen bych mozna ten posledni radek rozdelil,
privriem oči
hrnce lyžičky
tedy jestli to chápu správně:
smrt na kterou se neni mozne soustredit pro vsepohlcujici vsednodennost, smrt ktera se ve svetle te vsednodennosti stava necim obycejnym
palec
Nevím, co k tomu víc dodat - tohle je můj šálek čaje,
jako bych se v tom viděl, až na pár drobností.
Je to nesmírně jemně poeticky vyprávěný příběh.
Měl jsem někde trochu problém vplynout do rytmu - myslím do toho,
jak je báseň dělená na strofy... ale to je to poslední :-)
soustředit se na smrt, zvláštní myšlenkovej obrat...,
umím se na ní těšit, bát se jí, nemyslet
na ni, jen ne soustředit se směrem k ní -
kaleidoskop vzpomínek se roztáčí v určitejch
chvílích každýmu z nás, i těm, co se nepokládaj
za vyloženě stárnoucí, a v určitejch fázích života
začínáme poměrně často a pravidelně "revidovat"
svý dosavadní působení tady,
a hlavně se nepřestáváme divit těm,
kteří by (kdyby žili znovu) rozhodně nic neměnili
...já jen, že mi přišel způsob, jakým si sebrala,
poeticky dost dobře uchňapnutej,
a já se z tý druhý strany možná
ještě jednou doozvu, abych dal vědět :)
sa neviem sústrediť
na svoj obraz v zrkadle
prstami obkresľujem rozvetvené
vrásky a žilky na hrudi čo pripomínajú strom
na ktorom dokážem zaspať len čo sa spýtam sťahovavých
kam
prečo
a ešte niečo
nakoniec
sa nedokážem sústrediť na smrť
Nečtu teď moc poezii a tak nějak hledám její smysl, ten mimohudební smysl. Tenhle kousek mi řekl něco, co důvěrně znám. A myslím, že jsem teď kousek blíž sobě a tím i tomu, jakýže má ta poezie smysl. Četla jsem ráda a za tu část musím ten palec.
Vnímám onen vnitřní ponor, který jsi bezpochyby vetknula a řekněme zajímavěji i opsala. Ale není kompletní. Není přece jen tím, pro který bych utratila všechno stříbro ve spáncích, jestli mi rozumíš.
to moje frázovanie, delenie na strofy, ktoré ti robí problém
vieš, nie je to samoúčelné
možno hneď tuto: kovovo hrkútajú skôr ako otvorím oči a detstvo
je preč
možno by sa žiadalo dať: kovovo hrkútajú skôr ako otvorím oči
a detstvo je preč
lenže
chcem tam čitateľa pozdržať: otvorím oči, otvorím detstvo - tu je okamih na otvorenie vlastných obrazov a potom príde
dokončenie "je preč"
rozumieš, taká hra so sebou i čitateľom
podobných miest mávam v textoch veľa..až neúrekom
preto vyvolávajú asi pocit istého "vyhodenia z rytmu", lebo chcem
vyhodiť čítajúceho z rytmu a "prinútiť ho" dokresliť si i ďalšie obrazy
Jarku, úsmev
v podstate nejde ani tak o smrť, či nejaké revidovanie
ide hlavne o ten zrýchlený tok
všetkým tak rýchlo prefrčíme, že sa ani nestihneme sústrediť na podstatné (často)
v závere textu vlastne vyslovujem obavu, že ani vlastnú smrť si "neužijem", pretože......
nesústreďujem sa na smrť v zmysle "upriamiť všetky myšlienky tým smerom, či dokonca ju privolávať"..rozumieš?
(na ilustráciu môjho zamýšľania sa nad neschopnosťou sústrediť sa ešte dodám: donedávna som túžila prežiť ešte raz tehotenstvo, pôrod i ten zázrak nového človeka, z podivného presvedčenia, že dnes by som sa na prežívanie toho všetkého vedela lepšie sústrediť
aaaa vidím, ako smeješ a držíš si hlavu
aj ja usmievam, tak pokračuj)
ďakujem, dievča
(skoro som napísala, že "moja spriaznená duša", lenže
minule som si zapísala:
toto nie je báseň!
nikdy by som neplakala
len preto že detské sny mi popadali
ďaleko od stromu
kdesi
pod kľúčnou kosťou
vysielam signály o vlastnej sile
tej vnútri
lebo minule som ledva cez ohradu
preliezla kým kone
sa pásli v odľahlejšej časti ešte stále
unikám povinnosti dokončiť
niekoľko strán o motivovaní detí k čítaniu tak
som klikla na link od kámošky: Test - "Kdo je vaší spřízněnou duší?"
vy sama
ste si spriaznenou dušou!
to bol výsledok toho testu po pár srandovných otázkach
zabolelo až som vzlykla
väčšinou ma takéto somarinky pobavia
dnes nie
dnes som si to nepotrebovala potvrdiť
dnes ma to takmer rozplakalo
.
lenže ty si strom nie žena a možno ani nevieš
koľko námahy dá úsilie prehltnúť
sebaľútosť pohodiť
odmietavo rozčechrenou ofinou a sústrediť sa
na podstatné veci nie
na seba
.
/ps: pravda je taká, že mám spriaznený strom
vŕbu
preto nehľadám
človeka/
Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES
Přihlášení
