Přihlášení
Nick (bez diakritiky)

Heslo



REGISTRACE

ZAPOMENUTÉ HESLO
facebook_share
twitter_share
google_share
mailto
scrolltop
pavel
obrázky
Hiearchie článků
Rozcestník » Poezie - volný verš » melancholická
melancholická
malíčkom vydychuješ vibrato podťatých
hlboko
v súzvuku s bmol
dominantou k vášni

nechcem byť piatou strunou
skrútený
príbehom o stromoch
žiarlivo brániacich vo vyklíčenej tiaži
svoje hranice
keď z rieky súhmatí
crescendom možno vyhnať príboj

/nikto mi nepovedal
čo za slanosť ma vráti do koryta
o bezmocnosti
keď vo chvíli poznania
nedočiahnem späť/
.
.
záverečná pane!
.
.
cítiš tú nehybnosť?
Komentáře
15.05.2016 18:28 Miriam
avatar Malíčkom vdychuješ vibrato podťatých - je to slovne zaujímavé, čo sa však týka obrazu, asi je moja predstavivosť chabá. Nedokážem nahmatať a pospájať napriek tomu, že emócie sú.
Druhá strofa mi je už bližšia.

Záverečná pane! - tu ma vôbec nedráždi, naopak. Možno tým, že si do záveru vsunul prekvapivo.
16.05.2016 23:16 bocco
avatar malíček pritláča na strunu a kmitavým pohybom zvuk akoby vibroval...akoby reprodukcia výdychov podťatých stromov, z ktorých bol nástroj vyrobený..asi tak :)
17.05.2016 20:31 Marta
avatar páči sa mi to chvenie stromu, ktoré si bolesťou preniesol do malíčka
alebo naopak?
:)
ten text vnímam ako ohromnú metaforu
strhne má a vlečie
minimálne dvoma líniami..raz človečou a potom stromovou (hah, ako by sa dalo napísať správne tvár od slova strom? stromiou? ;) )
pekné, Juraj

(Miriam, tu ťa to "pane" nedráždi možno preto, lebo podľa mňa, tu Juraj nehovorí o Bohu /keďže malé "p" ;) ..ja ten verš kurzívou vnímam ako také vytrhnutie básnika z úvah, napríklad obsluhou v čajovni..? )
17.05.2016 21:11 bocco
avatar vďaka, Marti, zdá sa, že sme prepojení so stromami občas viac, ako by nám bolo milé, už sa bez nich ani nevy...berieme na wc..takže ak píšem o človeku, podvedome sa dotýkam stromu
18.05.2016 18:42 Jaroslav Vraj
avatar metafory se někdy dostanou do pozice určitýho nadužití,
když čtenář nemusí text zrovna dvakrát "zcelistvit",
natož si vytvořit vlastní sekvenci psanýho -
pak se stane, že ač po svým látá, vybírá,
nedovybere...
18.05.2016 20:26 Miriam
avatar Ďakujem za vysvetlenie, Juraj. Asi som málo vnímavá, alebo si len nedokážem pospájať viac obrazov do celku. Malíček a struny mi evokovali hru na hudobný nástroj a že som tam nevidela tie stromy, och. Možno zoťatých a docvaklo by mi. :)
V posledných dvoch veršoch som akoby videla súvis, myslela som že v závere básne autor svoje myšlienky smeruje k Bohu. No, ťažšie sa orientujem vo Vašich hĺbavých textoch. A som Vám vďačná za vysvetlenia, lebo práve tie ma učia čítať ich.

Vďaka Vám, obom.
18.05.2016 21:49 bocco
avatar to nič, Jarku, raz to príde :)

Miriam, v podstate sa všetko točí okolo neho, niekedy zámerne, niekedy nevedomky, priamo, častejšie obkľukou, súhlasne či odmietavo..ja som tu zvolil kombináciu nevedomkyobkľukovodmiehlasne :) ale inak pokoj, toto nie je jednoduchý text ani pre mňa :)
20.05.2016 09:19 Indigo
avatar Tvé lyrice schází pevné pilíře.Obal, plášť, pevná záštita, něco, co onu citovost podrží pohromadě natolik, aby se nekontrolovatelně nerozplynula do prostoru.
24.05.2016 09:51 bocco
avatar podobne ako v Káčatku sú to pre mňa veľmi konkrétne obrazy s jednou pevnou líniou ukotvenou v melanchólii a bezmocnosti..to či som to nepísal viac pre seba, ako pre čitateľa, je druhá vec :)
Přidat komentář a avízovat
Hodnocení
Hodnotit mohou pouze přihlášení uživatelé.

Prosím přihlašte se nebo se registrujte pro možnost hodnocení.

Zatím nikdo nehodnotil.
©

Vítejte na POETIKONU

POETICKÉM LITERÁRNÍM KLUBU

Přihlášení

ztratili jste heslo?

Nejste členy POETIKONu?

Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES

facebook_share
twitter_share
google_share
mailto
scrolltop