už som ti vravela ako som ho milovala?
ako svet postŕhal v šialenom tangu
maľoval lotosovo šepkal
to si ty
a ja som uverila všetkým neveršom?

a ako ma potom vyniesol k horám?
točila sa mi hlava
mrazom sa vrhal do hĺbok
kde nasiakal lístím a jeho vôňou ma nalieval
do rozochvenia

nemala som sa mu dívať do očí
varoval ma
keď sa ponáral do puklín plných miazgy oblakov
pierkom ma rozotieral v úžľabí a kričal
moja si
a smial sa

nemala som sa vôbec dívať
keď mi nasladlé prsty sinavo priliepal o hrdosť

vraj strach je vášeň samoty

keď ráno hľadel cezo mňa na unikajúce stáda
namiesto výkriku
som ho zvierala
kým sa nevyšmykol do oparu nad stráňou

vracal sa divoký a sýty
premočený pachom ktorý desil
zo svojho vytesával pľúca
a volal
bež ako ony
čo som mala robiť?!
.
.
nepozeraj tak
povedz predsa niečo!
.
.
.
.
polož si hlavu na klát

  od bocco dne 29.05.2016 23:05 · 7 Komentářů · 409x čteno ·