minule
podriemkávajúcu hlboko vo svojom živote
ma niekto prinútil
sčesať hrivu naľavo a prekročiť všetko
čo ma znepokojuje
bolo to akoby
som si odpila z kaluže
bolo to
ako vidieť sa
prepustenú z podkovania keď vírim
okolo seba slová
čo ustajnené spolu s vetami nemilosrdne
zamlčujú svoj hlas kŕmia ma
replikami o nestráviteľnom a vtedy
sa tie kone vo mne pohli
už
dlho som nemala v hlave
taký dupot
hádam spravím stojku
ale to sa ti povie
svet hore nohami má bolestivé hrany
ťažko v ňom prekonávam túžbu po skákaní do hĺbok
občas tam plačem priamo
na zárubňu a všade
plno trávy dažďa očí kobýl
len sa dívam dívam dívam
potláčam v sebe strach
z toho aká nie som a hádam
nikdy nebudem
už
zrazu sa len objavíš
vlastne iba predstava teba
zatváriš sa zmätene privrieš viečka a opäť
sa to začne
.
od Marta
dne 13.06.2016 14:52 ·
12 Komentářů ·
604x čteno ·
Souhlasím, s tím textem myslím, ve všem. Myslím, že tohle fakt umíš, tak aby to nebylo přeslazený, což se teda nemá samo sebou. Možná jen ten závěr, asi bych radši tápala, ale chápu, že to tam asi muselo být.
javiem, bývam urozprávaná
(aspoň v básniach)
ale tú tretiu strofu, Voron, tú si nedám :)
už len pretú hru s "dávno som nemala v hlave"
a tú stojku v spojení so skokmi do hĺbok vrátane tamtoho strachu
musela som to tam skrátka
;)
Stino, vždy sa nájde niekto, alebo aspoň jeho predstava, kto ťa šmarí naspäť (preto ten záver)
vďak, obom
si jedna z mála, kterou musím číst v absolutním tichu,
nebo textu naslouchat ve spojení s vhodným hudebním
podkreslením, jinak mi to nefunguje, jinak se nedokážu
soustředit tak, abych si uměl odepřít okolní vzruchy
těžká poezie je to pro mě, a až s návraty se mi pootevírá
tento komentár sem vkladám kvôli Miriam a tak trošku aj Jarkovi
Miriam mi do správy napísala, že sa načisto v ňom stráca, nuž skúsila som pootvoriť do textu vrátka:
názov zmenil na moju prosbu Jarek
hej, bola tam tíšina
no zakaždým, keď som na ten text šmarila okom, som tam videla slovo "líška" tak prepísala na líška, keď sa tam tak vtierala
veď niektoré líšky sú samotárky
a keď padáš, nie v reáli na zadok, či na kolená ale padáš napr. do tmy či do ticha v sebe, si pritom osamelá ako líška ;)
málokedy môže niekto tvojmu pádu zabrániť, len ty
a potom
sčesať hrivu naľavo, keď si ju odjakživa češeš vpravo, hovorí o pokuse o zásadnú zmenu v tom podriemkávaní a o pokuse zabudnúť, nevšímať si to všetko čo ťa morduje
druhá strofa spolu s treťou možno mohli byť kurzívou
v druhej
ten pokus o zmenu v živote prirovnánam k niečomu, čo sa "nesmie" = piť vodu z mláky (a kto to aspoň raz neurobil - napil sa zo zakázaného, či z takého, čo ťa môže ohroziť?)
a zrazu sa cítiš voľne
bez podkov
a dopraješ slobodu aj tým slovám a vetám v tebe, ktoré nútiš čušať
pritom stačilo pohodiť hlavou na spôsob "nech!" a kone v tebe sa rozbehnú
(vieme, že nie kone)
UŽ
ten hluk, keď sa srdce splaší a ženie sa do hlavy, iste poznáš..to sú tie Araby
a stojka či svet hore nohami nie je o telocviku, hoci obraz človeka stojaceho na rukách a jeho túžba skočiť do "hĺbky" (možno priestoru, možno, vody, možno prázdna, možno vzťahu....) tu vlastne istým spôsobom nadväzuje, spolu s ďalšími obrazmi chaotického boja samej so sebou
až po takmer beznádejné konštatovanie, že taká odvážna aby "skočila" nikdy nebola a ani nebude
UŽ (hádam, keby sa to všetko udialo pred rokmi)
veľmi som chcela, aby čitateľ zakopol o tie dve "UŽ"
lebo hoci sa to nezdá, to prvé vlastne štartuje kone
a to druhé "už" podčiarkuje, uzatvára ten beznádejný stav, či čo to
:)
v štvrtej strofe sa takým "komplikovaným" spôsobom akoby vraciam do reálu prvej strofy
objaví sa on..v predstavách
zmätený
priviera oči ako ten, kto nechce vidieť skutočnosť
a šmarí ju (ich?) opäť do driemot
názov mal pripomenúť, že pády si režírujeme väčšinou sami a aj po ich spáchaní opäť ostávame len sami
:D
no, neviem, či som ti aspoň o kúštik ten text priblížila
je to náročné
rozpísať inými vetami zrozumiteľne to, čo som chcela do obrazov "zatajiť"
a pravda je, že často ponechávam na obraznosti čitateľa, čo sa mu vybaví a aké obrazy z vlastného nažitého sa mu pri čítaní pospájajú
ťažko je "polopatizovať" lyrický text
niekedy
uff
Och, Marti, to si nemusela. Ale keď už si a keď sme kadečo prebrali a veľmi veľa si ma naučila, tak skúsim svoj pohľad. Myslím, že je na škodu priveľa komplikovaných metafor. Pretože keď sa stane to, čo očakávaš a každý si vybaví v rôznych metaforách vlastné obrazy ktoré nemusia korešpondovať s Tvojimi zostane text zahalený rúškom tajomstva a čitateľ iba tuší.
Napr.
sčesať hrivu naľavo - urobiť niečo natruc
bolo to, akoby som si odpila z kaluže - pocit odporu z niečoho nechutného(a už som úplne inde)
Chcela som povedať, že ak aj idem správne nakročenou cestou, stačí jeden iný(môj vlastný obraz) a som mimo, lebo text si odporuje.
Ale takto, mňa ber s rezervou, potrebujem polopatisticky, som blond. :)
A som Ti vďačná, lebo písať litánie pre nechápavých, to chce trpezlivosť.
Ešte k tomu názvu. Mám rada všetky tichá a tíšiny. Sú rovnako osamelé ako líšky. Možno keby mala každá Malého princa, to padanie by naberalo iný rozmer. :)))
potešilo ma, Miriam, že si odložila zábrany a ozvala sa
:)
predovšetkým!
je nám všetkým jasné, že nikdy nebudú dvaja čítať jeden text presne rovnako a vieme aj prečo
je nám všetkým tiež jasné, že ani sám autor často nevie..nemôže odinterpretovať všetky odtiene, ktoré do slov naukladal, je to skrátka, podľa mňa, nad ľudské sily
ale komunikovať o tom, čo sme v texte našli, vďaka vlastnému odžitému a zažitému, je pre píšuceho autora prevzácna činnosť
:)
zaujalo ma tvoje "pitie z kaluže"
no vidíš? mne ani len na um neprišlo, že je to odporné :)
videla som v kaluži hlavne zdroj vody pre žijúcich a priznám sa, že i "srnček parožtek" sa mi tam prehnal = v mojom živote sa ženú tieto obrazy a tie sa mi derú do slov v básni, nuž zabudnem, že by kaluž na pitie mohla vyvolať i odpor a je to tak - mohla!
rovnako sa mi v názve mihla líška Malého princa
môj svet, spojený s tými drobnými človiečatami, býva nasýtený podobnými obrazmi
:)
vôbec to nepíšem ani som nepísala ("tieto litánie") preto, že je nkiekto nechápavý!
ani som nechcela čitateľov nasmerovať tak, aby im bolo všetko jasné, to by sme mohli hneď aj prestať s písaním básní a iných textov v metaforach a inotajoch
ide v podstate o to, že rada o napísanom s niekym komunikujem
mám rada, ak niekto otvorene vyjaví, čo sa u mňa dočítal, hoci sa to diametrálne rozchádza s mojim zámerom
rozširujem si tak vlastný pohľad
verím, že mi rozumieš
som takým komunikátorom nesmierne vďačná
Ďakujem, Miriam, ďakujem ti veľmi pekne
(a neprestaň!)
a ešte k množstvu "komplikovaných metafor" som chcela
mám texty napísané bez metafor, keď poetično vkladám iným spôsobom
no uznávam, že niektoré texty mám vystavané na samých metaforach
lebo tak sa mi to v hlave, či kde to, poprepína
budem hovoriť za seba, no viem, že sa to stáva mnohým :)
pri poznámke "máš tu komplikované metafory" udivená šomrem: "kde? ktoré?"
lebo mne sú všetky jasné a zrozumiteľné, pretože sa premietajú vo mne
:)
áno,
niekedy je ťažké uchopiť vôbec nejakým spôsobom text zašifrovaný na spôsob marty
ďakujem, že to skúšate
Vieš Marti, pýtala som sa v správe, lebo sú texty, ktoré možno ani nemáme chuť objasňovať. Lebo už viac metafor svedčí o tom, že autor asi nechce nechať úplne preniknúť.
A vidíš, presne o tom sme písali, že pre mňa musí mať metafora reálnu podstatu. Pre mňa slovo kaluž znamená mláku plnú nánosov blata, nie zdroj vody. Aj srnčeka parožteka vidím niekde pri lesnej čistinke. :)
A pri tejto odlišnosti našich predstáv sa nemusíme v texte stretnúť. Sľubujem, že sa budem snažiť vidieť aj z iného uhla.
Napríklad taká Pieseň o Verune, tam som bola doma. Až som mala chuť zvlčiť a uletieť. :)
Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES
Přihlášení
