bocco: balada riek o zariekání sa mi páči, naozaj, a najviac cudzie vetvenie a túha a posledná veta...ďakujem za trpezlivosť so čtením mojho neumelého komentára,
Je to hodně promyšlené, ta tvá poezie, jen ta poznámka o klišé se mi tam moc nezamlouvá. Jinak parádní kousek:))) Hezký den.
hm, sklony k dramatickému umeniu, Juraj, neutajíš
tvoje texty často vnímam ako..čojaviem..ako útržok z divadelnej scény, či čosi ako vhúpnutie do stredu filmu pre náročného diváka (v ktorých ani tak nejde o dej ako o atmosféru a prežívanie postáv)
v tejto básni sa v úvode ocitám pred oknom, do ktorého búši dážď
tak prudko si tie dva úvodné verše minimalizoval, až som chvíľu mala problém
zdali sa mi až nepoeticky úsečné
no napokon privodili atmosféru..spleť pocitov, keď sa prekrikuje úľava z pohody bezpečia v suchu za oknom, s túžbou vkročiť do tej dažďorieky, len tak prostovlasá
"zariekávanie riek" - ten obraz ma zdrapil a vliekol kamsi do mystickej krajiny, kde sa aj v lejaku len tancuje a obraz horkého dažďa z ľudských očí ani nepoznajú..pekne
páči sa mi zvýraznené "balada" - možno to vnímať ako názov uprostred básne alebo len ako takú hru autora s čitateľom, pretože celý ten tretí verš prvej strofy nakoniec odhaľuje podtón, či akúsi melanchóliu úvodu
druhá strofa zadrapuje
takpovediac do živého
akoby nepriamo pomenúvala
jednak ochotu kráčať bosá i ochotu prijať vyosenie mimo seba
napriek tomu, že aj tak nestačia..ani jeden z nich (pretože tu sa mi lyr. subjekt presunl z pozície pozorovateľa do polohy spoluaktéra a je mi to veľmi veľmi sympatické či aké to), predvídať pády
svoje ani ostatných
tak boľavo (?) mlčia
namiesto kriku
krivky vytrhané spod kôry
a šup, späť do polohy pozorovateľa, ktorý možno so štipkou irónie hodnotí priebeh príbehu
v tomto príbehu stále prší
stále niekto túži...
až po ten "výkrik" v zátvorke, ktorý vnímam akoby taký nepriznaný vzdych
no akoby nešlo len o slovné klišé ale aj o klišésituácie (či ako to nazvať) akoby sa hlavne pred nimi chcel ochrániť..alebo ochrániť obidvoch?
záver pôsobí síce trochu depresívne, no v tom spoluzariekaní, ktoré ma oblúkom vracia k úvodu, dažďu i rieke a tým naznačuje čosi ako začarovaný kruh, či čo
no v tom spoluzariekaní smutných básní na mňa dýchla nádej
viac než sľubná
eh, mám rada tvoj spôsob záznamu textu i života i cítenia...........Juraju
v tomto texte navyše nachádzam aj také pohrávanie sa so zvukom slov "riek o zariekaní" alebo i "namiesto kriku krivky vytrhané"
pekne, no
(ale som sa roztárala, ojojoj!)
Líbí se mi ta přirozeně načrtnutá analogie a srovnávání.
Zaujala mě zvukově nepřesná podobnost
v tomto príbehu stále prší ( klišé už nie
prosím )
a jináč bych se zmínila o vjemu, který mne přesvědčuje o jakýchsi jámách v textu.
Pokud by slova simulovala kyprou zem k osázení semeny, pak tu a tam prohluběň co ruší můj pohled do krajiny ne nepřesnostmi, nýbrž zcela odlišnými obrazy (mohou to být i barvy, čísla, obloha nebo mňoukání kočky, těžko říci) které pak vcelku působí rušivě. Jako bys poslepoval útržky z papírů nestejného charakteru (materiálu) a stejně utvořil posloupný příběh.
nestačíme
predvídať dráhy kópiou pádu
súbežnosťou zmien
namiesto kriku
krivky vytrhané spod kôry
až téměř abstraktně, až příliš "vynalezle" nakombinovaný uvidění
(když jistě že vnímám zvukohru závěru),
kterejma se pohybuju jen útržkovitě, na hraně, co se zcelení řečenýho -
uměl bych si asi vytvořit řešení, ale šel bych jinudy, a ne svou cestou,
jestli rozumíš...
skvělý první tři řádky, a útržek ironie tu jemně,
dobře zasazenej
píšeš jinak, než je v kraji zvykem, a docela mě štve,
že sme se zatím nepotkali...
a komu by sa, Goro, klišé zamlouvalo? jedine tým, ktorým sa zamlouvá:) dík
Marti, prosím ťa, nemáš o čom písať? ako však ďakujem, môj poetický narcizmus to opäť vzkriesilo, básnik by mal byť za takýto rozbor vďačný..
všetci sme spoluaktéri, no je nevyhnutné snažiť sa o nadhľad, aby sme nezapadli do klišoidných situácií, ti vytvárajú depresívne obrazy, úprimnosť je nevyhnutná, aj keď spočiatku spoza žalúzií..dík
In, prvé tri verše prišli skôr a čakali na zvyšok, ktorý dorazil jedným vlakom
Jarku, moje texty sú rôznorodé, ako moje rozpoloženie, nemám vyhranený štýl, ani ho neriešim, s textom sa hrám a baví ma to.. čo sa so slovami udeje ďalej, nie je podstatné
inak rád stretnem kohokoľvek, kto ma nebude nútiť písať kresliť alebo sa ostrihať..a kto sa so mnou dokáže dohodnúť na nejakom reálnom čase :)
Bocco, to jsme si nerozuměli. Netvrdím, že jsou to poskládaná sklíčka a že mé vjemové průrvy jsou vytvořeny skrze autorovu umělou cestu při tvorbě textu.
pekne od teba, Juraj, že si moje interpretačné táranie povýšil na level rozboru
v podstate je to len pokus dať autorovi vedieť, čo sa s jeho slovami udialo u mňa
(Juri, prosím ťa, nemáš o čom ďakovať?
veď v tom odkaze sa poďakovalo takmer trikrát :D
škôlkárka Marta na dovolenke ráno otvorí celý dom, psa pustí do záhrady, zaleje si kávu a číta a píše, čo ju baví)
a ešte
tvoja poznámka o úprimnosti mi ten záver posunula viac do polohy pozitívna
Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES
Přihlášení
