Přihlášení
Nick (bez diakritiky)

Heslo



REGISTRACE

ZAPOMENUTÉ HESLO
facebook_share
twitter_share
google_share
mailto
scrolltop
pavel
obrázky
Hiearchie článků
Rozcestník » Poezie - volný verš » ....
....
po výstreloch
zostal Boh zaseknutý v laviciach
kňaz pri oltári
ulica v kvílení pohodenom k nohám

ako voniaš…


(podaj mi sponku
tušíš že sledujem poletujúcu nepoddajnosť
priesvitnosť vyhrotenia zmenšeného o dotyk
mäkko spútané vklinenie

sponku...)

akoby sme sa ešte chveli ránom
.
.
lež
padá obloha a úlomky
možno skrátia túto bezkrídlosť na hru

dnes si bežala pomedzi lupene
rýchlejšie ako závoj
(berieš si…
beriem)
kašlime na obrady
závisť
...je ťa tak málo

pane

poď
budeme sedieť na strome a zakričíme
len tak operene
na večnosť

pane
je to zbytočné
Komentáře
01.08.2016 19:09 Vorona
avatar řekla bych, že se víc otevíráš v básni, než ve skutečnosti :-)
ale je to jen můj pocit :-) přijde mi to takové snové, ale možná se mýlím...
01.08.2016 22:32 bocco
avatar komu by som sa v skutočnosti otváral? poézia znesie:)
neviem či snové..podľa toho, čo tým myslíš
02.08.2016 04:38 Vorona
avatar myslela jsem tím, že jakoby něco, o čem člověk sní...jakože si přeje
02.08.2016 11:26 bocco
avatar fuuu, podľa toho, čo z toho..niečo už nezažijem, niečo zostáva na pozadí akože nebolo by zlé, a ďalšie radšej ani nesnívať..v tomto prípade je to imaginácia
03.08.2016 13:49 Gora
avatar Vnímám jako určitou vztahovou rekapitulaci...sponka jako by se vymezovala vůči volnosti a trvala na jisté "obřadnosti" Píšeš složitě, tak snad chápu:-)))
03.08.2016 23:15 leporelos
avatar Všechny tvoje kousky jakoby vedla ruka někoho nahoře na palandě. Není v nich humor. No, asi nejsi uplne humorny basník. Budu te cist dal, ale asi ti k tomu uz nic psat nebudu. Urcite o nic neprijdey. Myslim, ze jsi zajimavy clovek.
04.08.2016 00:31 bocco
avatar Goro, pohľad cez istú rekapituláciu iste chápeš správne, aj keď v pozadí je viac a vyvrcholenie inde...zatiaľ dík :)

leos, dík za čítanie, vraj existuje mnoho zaujímavejších činností, tak si cením
humor mám rád intuitívny, situačný a detsky veselý, denne ho aplikujem a považujem za jednu z hlavných skutočných potrieb človeka..napriek tomu, či práve preto, si báseň uchovávam pre zvyšok mojej osobnosti, ktorá sa cíti popri ňom dosť nedocenená :)môže sa ti to tak zdať, ale písmená dnes používa kde kto :)
04.08.2016 17:38 Indigo
avatar Velmi dobré. Jsi bezesporu víceschopný umělec. V mých čtenářských očích a lidském vnímání, jsi se svou poetikou téměř u vrcholu. Jsem připravena si ještě počkat.
04.08.2016 18:16 bocco
avatar dík, ja dúfam, že sa vždy budem považovať hlavne za záhradníka, ten dosahuje vrchol, keď prírode zbytočne nezavadzia..v umení je to podobné:)
pekné dni
06.08.2016 11:43 Jaroslav Vraj
avatar Tvý kusy si musím nechat chvíli dozrávat,
a tím se k nim přiblížit tak, aniž bych cítil potřebu
pragmatickýho výkladu, když potom znějí jinak,
jsou pak i k uslyšení a téměř esoterickýmu vjemu,
kde plný porozumění není vůbec nutný

je mi tady na Poetikonu milá ona různorodost
děl, jež mě nutí i učit se číst, vnímat,
postát nad autorem
06.08.2016 21:33 Miriam
avatar Naozaj je v Tvojich básňach niečo nezvyčajné, Juraj. Neviem či som precitlivelá, ale sú básne pri ktorých neudržím slzy a som za ne vďačná, lebo vždy potom prichádza uvoľnenie.
07.08.2016 00:12 bocco
avatar kým to nie je, Jarku, nad autorovým hrobom, môže to byť prínosom..vedieť čítať a vnímať je rovnocenné písaniu..vďaka

Miriam, to je priam pocta, ďakujem..ja ich za nezvyčajné považujem, pretože si počas vzniku vymieňame viac ako príbeh, aj spätne žijú emóciami, takže mi pomáhajú uvedomovať si jedinečnosť svojho prežívania..dík
21.08.2016 10:09 Marta
avatar ten úvod, Juraj, je napísaný spôsobom, že hoci to čítam už neviem koľkýkrát, vždy mi čosi v hrudi oťažie
je to výstižný "záznam" toho desivého okamihu
napriek stručnosti sa mi pred očami mihá spústa obrazov i zvukov a to všetko prekrikuje hlboké ticho čo sa rozvalilo kdesi vnútri
mňa

hneď nato ponúkneš intímne odhalené ráno s upätím sa na taký banálny predmet ako je sponka
je to v zátvorke, nuž to vnímam ako záblesk spomienky na príjemne láskou rozochvené ráno, po ktorom nasledovalo "padanie oblohy a úlomkov a jeho nádejanie sa, že ide "len o hru", že to všetko sa nedeje naozaj
eh

túžba spojiť dva životy navždy
mi rezonuje celým textom
ani potom, keď už "je ťa tak málo" a okolie ho presviedča, že jeho úsilie privolať ju späť do života je zbytočné
ani potom on akoby sa tej túžby "spolu navždy" nevzdal

veľká dráma
zapísal si ju poetickým spôsobom tebe vlastným
až má čitateľ pocit, že si bol účastný toho všetkého (no predpokladám, že je to fikcia vyvolaná tou streľbou v kostole kdesi vo Francúzsku nedávno)
pre mňa má ten text i ďalší podtón
akoby hovoril, že Boh stále čaká
kedy sa ľudstvo spamätá
s kostolom či bez neho
ďakujem

rada som tu pobudla a odpusť mi táravosť
12.09.2016 00:56 bocco
avatar echinacea, neviem či si vstúpila, ale interpretácia čitateľa býva novou básňou a mne to nevadí, ponúkam obraz, padá hviezda, a niekto vytuší, že posledný krát vidí prilietať raketu..svetelnosť môže byť rovnaká
dík

Marti, čo dodať? :) dík za rozbor, nikdy som si to takto nezadefinoval, ale áno, zachytil som krátke info z Francúzka..pre mňa nie sú dôležité štáty, politické záujmy, nacionalizmus, za počtom mŕtvych je človek a za ním vždy nejaký ďalší, ktorý zostáva..dík
Přidat komentář a avízovat
Hodnocení
Hodnotit mohou pouze přihlášení uživatelé.

Prosím přihlašte se nebo se registrujte pro možnost hodnocení.

Zatím nikdo nehodnotil.
©

Vítejte na POETIKONU

POETICKÉM LITERÁRNÍM KLUBU

Přihlášení

ztratili jste heslo?

Nejste členy POETIKONu?

Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES

facebook_share
twitter_share
google_share
mailto
scrolltop