Nevím, jestli jsem pochopila úplně správně - poslední váhání v rozlučce - ale mně připadá trefné. Dokud zbývá byť jeden list, nic neplatí - ani smrt. A vyveď mě z toho! :) Jemně vodivá poezie ... pro mě
Och, Zuzka, som v rozpakoch, lebo naozaj neviem aké sú moje básne hoci ich tu radím k poézii. Ak sa jej však čo i len letmo dotknú, už to je pre mňa pocta.
A dosť ma mrzí, že dnes k poézii pristupujeme príliš prísne. Moderná je plná invencie, ale v mojich očiach príliš ťažká na to, aby sa dostala bližšie aj k obyčajnému človeku, aby jej porozumel.
No, Levi, neviem či vôbec chcem.:) Často som sa utiekala k prírodným obrazom, lebo ukrývať tam je pre mňa pôžitok. Tam vládne symbióza a harmónia. Je to niečo, čo ma fascinuje a tak sa snažím o istú paralelu.
A hoci nemám problém vysvetľovať svoje texty, v niektorých je toľko intímneho a boľavého, že sa ani nedá.
Text nie je o smrti v ponímaní života, je o tej vzťahovej.
Kým na zem nedopadne posledný list ešte je jeseň, lebo ten list predstavuje kus ľudského tepla. Potom už príde iba mráz...
Přesně:))) - tak jsem to pochopila, proto mě těší dvakrát. Já jen i ty komenty píšu obrázkově. Jasněže smrt v obecném vyjádření, aťu už čehokoli - vztahová dokáže taky pěkně sejmout! :)
„Bolo to niečo ako symbol.
Opŕchlo lístie,
zavialo cesty do raja.
Kým padla rosa
zostal si iba s jediným listom.
A vietor láme steblá trávy,
ja som už mŕtva,
nechceš ísť.
Až ráno zabolí posledný list
bola to ona...
Zimou ťa ovila príliš rýchlo.“
až příliš "listí" na první záběr, kde ruší mě to už jen tím,
že se onou opakovaností (i když v různotvarech)
onoho slova podvědomě zaobírám...
...potom rozjímám nad tím, co by se stalo, kdyby bylo řečeno
klasicky, když mi ona rozestavěnost slovosledu tady
nepřijde ani za mák odůvodněná:
Bolo to niečo ako symbol.
Lístie opŕchlo,
zavialo cesty do raja.
- - -
„A vietor láme steblá trávy,
ja som už mŕtva,
nechceš ísť.“
naléhavost prvního verše, slibná ve svý obraznosti,
padá vzápětí, protože slyším (utlumeněji) asi až o dost dýl,
a asi až příliš po svým -
A vietor láme steblá trávy
a ja som mŕtva
nechceš ísť.
- - -
představy čtenáře se mnohdy liší od autorem cílenejch dopadů,
ale i v tomhle ke spatření různorodost spekter náhledů na poezii,
což jí (poezii), ani jí (autorce), ani jemu (čtenáři)
nemůže bejt ku škodě...:)
Bolo to niečo ako symbol.
Lístie opŕchlo,
zavialo cesty do raja.
Toto mi, Jarek, mení melodiku textu a narúša rytmus, ktorý udávam. Nedokážem k textom vzhliadať tak odborne ako ty, riadim sa svojim sluchom a ak ma ten klame, tak potom neviem. Mám rada tie prechody z melódie do melódie, viem, že sú určité zákonitosti ktoré by sa asi mali dodržiavať, ale mňa baví vytvárať si vlastnú hudbu, možno úlet za hranicu, ktorý nezapadá do noriem. A že som si toho plne vedomá.
A vietor láme steblá trávy
a ja som mŕtva
nechceš ísť.
neviem, ale použitie spojky a v dvoch veršoch po sebe idúcich sa mi vôbec nezdá lepšia voľba.
Lístie, áno, použité trikrát v obmene, ale nenašla som iné východisko aby si čitateľ dokázal navodiť aký taký obraz, aspoň sčasti podobný môjmu.
K tomu čo si v závere..nikdy nemôže byť žiadny pohľad na škodu. Pre mňa je každý nesmierne cenný a vážim si ho. Premýšľam, aj teraz napríklad o tom, že si Ťa veľmi vážim pre Tvoj priateľský a ľudský prístup, vedomosti, a napriek tomu mi Tvoja verzia nejde do ucha. A vieš prečo? Lebo ja by som ju tak nikdy nezapísala.
Bez Tvojej reakcie by som však nemala možnosť pozrieť sa na text z iného uhla, možnosť premýšľať prečo to nevidím rovnako. :)
A ďakujem Ti ja. Za rozbor, za čas, aj za to, že ma nútiš myslieť. :)
Nedokážem k textom vzhliadať tak odborne ako ty, riadim sa svojim sluchom a ak ma ten klame, tak potom neviem.
ne ne, žádná odbornost, ani nabádání k úpravám,
jen sem naznačoval, jak slyším já
(beru-li jako volnej verš) - mám tady onu sdílnost textu prostě nastavenou jinak,
ale právě i v tom si vážím jistý flexibility náhledů každýho z nás :)
neviem, ale použitie spojky a v dvoch veršoch po sebe idúcich sa mi vôbec nezdá lepšia voľba.
(Šiktanc) Byl Den.
A byla Noc.
A Země byla nesličná
a pustá.
"Kdo jsi?"
křičel jí do tváře,
jak by měl úzkost,
že se mu jen zdá.
A déšť mu zalil ústa.
Zuzka, poéziu vnímam úplne rovnako, cez pocity. Ona je pre mňa určitý druh hudby. Takej, ktorá obsahuje okrem zvuku aj iné vnemy - obrazy, farby a vône.
A stým pršaním do nosa, to u mňa nehrozí, s tým sa človek musí tuším už narodiť.
Ďakujem Ti za komentár ktorý ma dojal. Za to, že nachádzaš, že sme naladené na rovnakú vlnovú dĺžku. :)
(Šiktanc)
Byl Den.
A byla Noc.
A Země byla nesličná
a pustá.
"Kdo jsi?"
křičel jí do tváře,
jak by měl úzkost,
že se mu jen zdá.
A déšť mu zalil ústa.
Úžasná báseň.
Tu to vidím inak. Tým, že rovnakou spojkou začínajú až tri verše.
Presne tým je pre mňa zaujímavá. Vieš, kedysi mi boli spojky a zámená dosť vyčítané, asi preto si teraz na ne dávam pozor, ale dalo by sa aj tak, áno.
v dobře napsaný věci nepočítám nic, zazní-li k mý kovadlince
Keď čítam niečo čo ma osloví je to u mňa úplne rovnaké, ale keď píšem a čítam po sebe som asi kritickejšia, snažím sa aplikovať čo ma naučili, pretože na vlastný text nedokážem pozerať z nadhľadu.
Lepšie Ti to vysvetliť neviem.
Byl Den.
A byla Noc.
A Země byla nesličná
a pustá.
"Kdo jsi?"
Toto mi príde mysticky, dokonca až rozprávkovo zapísané, hodí sa mi to tam, neruší ma to. Asi tak nejako tu a teraz :)
Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES
Přihlášení
