šrafované etudy VI.
púpavy sú rodné sestry prskaviek
lúku odfarbili preliačením žltej s bielou
do úžasu
čo cítim v lýtkach keď na ňu hľadím z výšky
viem čo príde
opäť rozkvitne
ja nie
už nikdy nenájdem
v sebe tú lepšiu
divorastúcu
a vždy som sa bála že ma uhrobí láska
k lesom rýchlosti či k hudbe
k neduživým jabĺčkam na konci vrkoča
že ak neuhádnem
obrazy pod prezretými viečkami umelcov
budem piť melódie nedokonalo
neprestanem myslieť na to
či aj ty o tom premýšľaš
či si schopný
sa z toho vyhrať
.
.
/..neotváraj oči
ešte som ti nepovedala
že máš tvár Dalího
Salvadora
a keď hráš pizzicato
smiešne sa ti chvejú tykadlá i obočie/
.