muž zastane uprostred prázdneho javiska
(mal by kráčať dokola
tak trochu mimo svetla)
divák možno zazrie strach
v skutočnosti stráca schopnosť imaginácie
vníma len množstvo rúk
ktoré ho dvíhajú
k oblohe obloženej kameňmi

kroky
.
.
.
teraz ona:
tichá cesta pred dorastajúcim domom
utesnené dvere
na stromoch lístie a potom bielo
lístie a bielo
kruh ako útočisko
nepravidelné podnety k objatiu
odpovede bez jasnej konštrukcie
kruh

muž verí v priesečníky a prelínanie
z dvoch kružníc nekonečno ako princíp
zakladá metodiku
čaká vnuknutie
uvidí ženu
.
s úžasom vrhá ostrý tieň kamsi do pozadia

namotávanie bez scenára
žena opäť necháva vyvrbovať neohraničené
akoby náhodou
zachytáva prienik
sleduje pády zón a výčitiek

poslednú zónu nemožno definovať
vyznačuje sa stratou vedomia a časti kostýmov
netrpezlivosťou pri výmene skúseností
na strane desať je... (niečo ako láska)
muž sa obáva že nie
žena vykresľuje akúsi schému

nie je však jasné
čo presne narušilo tento obraz
možno rýchlosť
s akou sa vystriedali dejstvá
pokročilý čas
svedomie...

v poslednom dejstve
žena oblúkom uteká k sebe
neznesie pretlak
zo zárubní
vytláča ďalší príbeh
do povzdychu
.
.
aké jednoduché
dom je opäť tichší...

zostáva muž
s démonmi ktorým nerozumie
bezváhovo klesá pochybnosťami
zovretými v pľúcach
kráča
(kráča dokola
tak trochu mimo svetla)

prichádza k Epilógu
kopcu nad krajinou
v ktorej sa všetky ulity podobajú domom
prikryté belasou nepredvídateľnosťou
niekedy k zmiereniu stačí nádych na tomto mieste
.
.
inokedy zasiahne režisér
nepresvedčivé
ešte raz

  od bocco dne 14.08.2019 09:57 · 4 Komentářů · 228x čteno ·