oproti za stolom
pod účesmi šedivie únava
v pohľade neha
červeno ubúda z pohárov
hovoria a hovoria
neviem o čom
otec ma vzal za ruku
ináč
ako v detstve keď som spotenou chodbou
zatvárala oči pred najsilnejšou búrkou
aby mi nevyschli a nepáchli
pahrebou a zhoreným

uprostred vravy vnímam len teplo
pozerám ako palcom pohládza
moje prsty a premáham kŕč v hrdle

zatúžila som
premerať si s ním dlane
tmoliť sa poza a tváriť
že nerozmýšľam
prečo ľudia majú dostať jesť tam kde od rána robili
ako sa na motorke pevne držať jeho pásu
keď mi roky nevystačia
nerozplakať sa pri prehre
a pred koncom vety myslieť
na bodku

vonia
ako fialové jablká
čo nám udierali o hlavu v babkinej záhrade



obtiahnem obrázok výraznou kontúrou
a dopijem
na dva glgy


.

  od Marta dne 23.05.2012 15:30 · 4 Komentářů · 479x čteno ·