žiť
v dome s kamennou pivnicou
uprostred sadu
ticho
odpúšťať dňom že ma opúšťajú
kým čas pospája všetky zelené miesta
do dreva zakresliť odpovede
na ktoré nemám
odvahu
rásť
tam kde už tráva nemôže
ráno cez seba prehodiť hmlu
v potoku zmyť nedosnívané
a do brázdy
niekde blízko obáv
striasť
všetko
aj dážď čo znel ako veľký
prísľub
prejsť
podvečer koňmo
až k lesu so vzpriameným chrbtom
skôr než stratím vieru v olístenie
pomodliť sa
v dome s kamennou pivnicou
Otče náš
.
2021
od Marta
dne 02.07.2021 11:53 ·
4 Komentářů ·
206x čteno ·
Rada sa vraciam k Tvojim básňam, Marti.
Pamätám si ako som ich pred rokmi nevedela čítať(premietať). Zdali sa mi ťažké a veľmi zložité na pochopenie.
A dnes, keď pri nich vyplavím nadbytok kedysi potlačených emócií a nadobudnem pocit vnútorného pokoja sa pousmejem.
Že viem... že cítim s Tebou a že za každým obrazom vidím ženu s havraními vlasmi, trochu smutnými očami a dažďom čo mi klope na dušu :)
Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES
Přihlášení
