A tak zvolávam na pomoc anjelov.
Máš právo na radosť, i tú dnešnú.
Ľudia ťa obdivujú pre mnoho vecí z tvojej povahy.
Lenže málo máš priateľov, ktorí by mohli
vidieť, čo ukrývaš pod vankúš,
keď ideš večer spať. Tvoja dcérka
ťa celú noc budí, lebo cíti tvoj nepokoj.
Prsty na rukách máš zmáčané od pocitu
nečistoty všade naokolo, lenže ona je v tebe.
Nemáš čas zložiť ruky k modlitbe.
Tak hľadáš nový domov, že starý
sa ti ukryl hlboko do podvedomia.
Ako ho opustíš, keď ide všade s tebou?
Ako sa pustíš znovu do práce, ktorá je tvojím egom?
Smietka v oku ti spustila slzu, ale ty predsa
neplačeš, nesťažuješ sa na osud.
Ten ktorý stojí pri tebe je trochu iný.
A to je dobre, lebo jeho pohľad ti ukazuje
s úsmevom na tvári, že nie je všetko stratené.
Anjel sa pootočil k tebe, a celkom úprimne.
Prihováram sa ti básňou, lebo v mojich očiach
nevidíš, čo sa deje vo mne, keď si stratená.
Miluješ svoju sestru. Ona ti naznačila, čo sa deje.
Je mladšia, ešte sa vie tešiť svetu, hoci zažila viac než ty.
Rybička v prudkom pramienku vlasov.
Aj tvoja mama by sa chcela tešiť s tebou.
Privinúť si vnučku, nerobiť otroka.
Venuj jej svoj pohľad, hoci ťa vychovali dedko s babkou.
A modli sa, hoci neveríš, že to pomáha.
Modli sa za jej zdravie, nech je tu dlho s nami.
Vo svete zúri vzbura. Štáty sú zadlžené,
ale ty nie si pri tom. Teba sa ešte netýka,
že ľudia prichádzajú o živobytie. Tak sa nahni
cez bránku svojho domu. Pootvor okno,
nech si vyvetráš hlavu. Si, a nie si, dieťa šťasteny.
Nevieš si jednoducho sadnúť do lavice,
hľadieť na oltár a trochu vyššie, kde sa to deje.
Súzvuk je to slovo, ktoré som hľadal,
aby som ti ho podal do úst.
Mysli tak, že bude v tebe myslieť on.
Myslíš na to, že si kúpiš nové auto,
aby ti ušetrilo čas. Desíš sa šoférovania,
ale v tom si predsa doma. Ty to tu vedieš.
Veríš len tomu, čo ohmatáš svojimi boľavými prstami.
Vnímaš naplno ten film, si doň ponorená,
a tak zabúdaš na televízor, stále hľadáš
lepší a lepší program. O čo viac vie o tom ten,
ktorý ho navrhol a zostrojil.
Ukazujem ti len, čo je mimo toho všetkého.
Mal som ti prísť do cesty. Viem dobre, že mal.
od dali
dne 26.07.2012 14:00 ·
7 Komentářů ·
396x čteno ·
dýchla na mňa dávka obety a zároveň bezmocnosti
osobná výpoveď mierená konkrétne, asi preto tá jednoduchá forma
myslím, že tento pocit zdieľa väčšina ľudí k svojim blízkym / rodičov ku svojim deťom
Je to hodně osobní, jako poslední pokus vynořit se z vod, které pomalu obklopují všechno, a všem, co milujeme, pomoci se znovu nadechnout.
Nejde napsat, že je dobrá, to se snad ani nehodí, a shodilo by to veškerý obsah. Tahle báseň mluví tiše, a přesto je slyšet hodně hluboko.
Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES