Prepáč mi, moja milá, ladil som staré krídlo.
Svet za obrazom je už dávno iný, a ja
už nemám čas rozprávať ako tvoj otec.
Krajina tvojho detstva sa minula svojho cieľa.
Zrazu mám naporúdzi len to, čo vidím v snoch.
Autobus stúpa po zasneženej ceste na kopec.
Ty sedíš v ňom a ja ti mávam na rozlúčku.
Môj mobil má zrazu schopnosť čarovať.
Vidím len tvoju tvár. Sivá vyľakaná myška
sa mihla pred jeho objektívom. A nič.

Nič sa už nestotožní s časom dávno minulým.
Chrám na námestí pohltil už množstvo duší.
Ešte viac anjelov sa zrazu zmestí na hrot ihly,
a ja sa ešte neponáhľam. Mýlim sa v predpovediach
konca sveta. Je to ako hrať biliard. Náhoda
sa stáva osudnou a guľka po guľke končí v jamke.
Si tu však na to, aby si videla ten rozdiel,
keď vieš, že hráči sú len dvaja a ten, čo zvíťazí
sa chvíľu teší. Akú rozkoš môžeš mať z hry ty,
keď do teba strká raz jeden, a potom druhý?

Máš možnosť voľby len medzi zlým a horším.
Keď nepoznáš pravidlá hry, si zúfalá.
A predsa je tu niečo, čo ti osvetľuje cestu,
čo kráča s tebou, kdekoľvek by si sa pohla.
Započúvaj sa do seba, aj to si ty. A predsa
niečo vyššie ťa odvádza od cesty. Akýsi
strach a nepokoj ti ruší príjem a ty sa len bojíš,
že niečo nestihneš, že ťa len mýli hlas,
ktorý ti vraví, že predsa je to iné, ako keď
nadvihneš perinu, a jeho tam už niet.

Počúvam ranné ladenie. Motajú sa mi sem husle,
a ja už nie som len ja. Je tu ten, čo dávno zložil hudbu.
Je tu ten, čo mi ju podáva dnes. Lesný roh ma volá von
z príbytku, ktorý som si stvoril, a ktorý je tu
aj pre teba, moja milá. Stretneme sa niekde tam,
kde škriatkovia označujú stromy, okolo ktorých
sme už spolu prešli. Slnko sa prediera pomedzi,
je ružové, je ráno. Ukazuje cestu k východu.
Tak už príď, chcem ti to všetko ukázať, hoci
práve sneží a ja som trochu posmutnel.

Depresívny, mútny a malátny čas už pominul.
Chcem sa ti ukázať aký som, aby si uverila,
že láska a dôvera k ľuďom, ktorých stretáš,
nemusí byť práve prudká a vášnivá.
Stačí, keď mierne zasiahne tvoje srdce.
Možno sa dostaneme až ku krížu uprostred lesa.
Možno, že to je len lesný park, možno len park.
Tak je to so všetkým, čo vnímaš z internetu,
z kníh a z obrazovky. Zahoď trému a vystúp.
Mal som ti prísť do cesty. Viem dobre, že mal.

  od dali dne 01.08.2012 08:51 · 3 Komentářů · 336x čteno ·