Teraz len seď a počúvaj. Dolina, z ktorej pochádzam
je obkolesená horami. Ďaleko odtiaľ nevidieť,
ale o to hlbšie sa ponára môj pohľad. To, čo čítaš,
je možno napriamené priamo tam, ale ty to nevidíš.
Rovnica, z ktorej si vyčítala, že si sama na všetko,
že si vystačíš len s blízkymi, už teraz nemá riešenie.
Pribudlo ťa a ty žasneš, že všetko je stvorené
len pre teba. Máš dôvod tu byť a ty to vieš. Mesto
v ktorom žiješ, ťa k tomu núti. Tak už vypni tú žehličku,
ktorou si hladíš dušu. Ten, čo ťa splodil už nežije.

Raz sa ocitneš mimo. Usporiadať takto svet je nemožné.
Všetko je na svojom mieste. I proti tvojej vôli.
Sú tu miesta a čas, v ktorých si sa mohla ocitnúť,
ale ty si si predsa vybrala. Kto ti pri tom pomáhal
je ti záhadou. A predsa, koho si stretla na svojej ceste,
bol takým mostíkom, ako je lávka cez potok rodnej obce
tvojej mamy. Hádaš sa s každým i so sebou o tom,
čomu vlastne sama nerozumieš. A predsa je tu nádherné
ráno, v ktorom sa zobudíš a povieš: mala si pravdu.
Povieš to svojej mame, lebo ti bude odrazu najbližšie.

Lebo je nemožné vysvetliť život mechanicky ani biologicky.
Lebo to, čo vidíš, je len nádherný film, ktorý ti niekto ponúka.
Lebo to, z čoho sa premieta, je záhadné a zákerné.
Nie ako hádanka o vajci. Keď to vyhodíš, je to biele,
keď to dopadne, je to žlté. Máš čo robiť, aby so to pochopila,
ale o tom je vlastne život. Pochopiť kto som, čo tu robím.
Nevyhováraj sa, že na to nemáš čas. Ten ostatný hrá proti
tebe, odvádza tvoje myšlienky od podstaty. Tak teda zisti
v čom sa mýliš, čo je nehodné teba. Keď konečne vlezieš
do vlastnej kože, konečne budeš slobodná. Len to skús.

Nakoniec sa máš presa uvidieť ako vtedy, keď si sa zahľadela
do svojho odrazu v jej očiach. Tvoja mama nemala na teba
veľa času, tiež ju to lákalo preč. Daj aspoň ty svojej dcérke
tento svet. Nemusíš ukazovať, ona sama uvidí. Len ju veď.
Krajinou, ktorou je ona sama. Aby sa nebála, spievaj jej
pieseň o pravde, ktorá je krutá, ale jediná spravodlivá.
Rovnosť nikdy nebola. Každý je iný. Ináč vníma prekážky.
Nech každá výzva nájde odpoveď. Niečo treba obísť,
ostatné preliezť. Nech nepodlieza. Vidina krásy je cieľ.
Ďalekú cestu treba k nej prejsť. Nech žasne vo chvíli smrti.

Už necítim vo vzduchu chvenie, vibráciu ktorá ma viedla.
Zastal som v cieli a žasnem. Si schopná ľúbiť, a nie je to
len zaľúbenie v ňom. Nedôvera je len strach z výšky.
A ty stúpaš na najvyšší vrch nad mojou dedinou,
aby si predsa len uvidela ďalej ako ja. Zober si so sebou
len to, čo potrebuješ a nechoď sama. S kým by si sa potom
podelila? To čo tam uvidíš, nie je len vrchol a obzor.
Stúpaj ďalej a objavíš svet. Ten z ktorého si prišla.
Bohatšia o svoj život, o boj, o lásku a sklamania.
Mal som ti prísť do cesty. Viem dobre, že mal.

  od dali dne 03.08.2012 09:38 · 3 Komentářů · 369x čteno ·