z kostolnej veže
prišpendlenej krížom k oblohe
kypí vyzváňanie
nenáhlivo
zbieraš vyslnenú bielizeň
rozhorčenú ubúdajúcim
pri rozbresku nedospatej požičiavaš
spôsobom medonosných
teplými farbami
tajíš výkriky prebudených v kostiach
-
akokoľvek to je
s príchuťou škvary
zadretej do ufúľaných kolien
vibruješ hore vlastnými riekami
nad nimi mosty z detských úst
do snopov viažu piesne
dozrievaním
v ich potokoch je ešte ráno
je príliš skoro
na vysádzanie stromov ku ktorým sa túlime
ako k pamäti
je príliš
hádam aj neskoro
učiť ich vpletať prsty do koreňov
a že občas je lepšie roniť
ako raniť
keď sa naklonia prvé mrazy
-
mala by si starnúť a ty rozvoniavaš
ako čerstvo naškrobená tráva
od Marta
dne 21.09.2012 10:24 ·
16 Komentářů ·
2596x čteno ·
Už jsem si zase pro sebe bručela, že zas jsi vytáhla tu starou Martu, která mi už nejde číst...ale ten závěr je nadevše. Takže beru zpět a říkám za palec.
Takže právě pro něj až na druhé čtení (pak za palec), jinak jsem nevěděl, jak ty obrazy pospojovat, právě až v posledních třech jsem prohlédl, možná škoda -
možná kdyby malá nápověda v názvu, prvních verších...
A možná je to tak jen u mne:)
Jdu to přečíst mojí mámě.
konštruktívny komentár
je to, čo si tu najviac vážime
ďakujem, Jarku
zmenila som tu u seba názov na: "táto je pre moju mamu"
názov, ktorý hovorí o tom, že i jej podvečer je stále pre nás sviatok, tak ten názov sa stal prvým veršom v básni a záverečné "mama” som vypustila..dala preč
:-) no veru hej
ak sa dá, môžeš mi to takto upraviť..prosím
/no nezbláznim, ak sa nedá..jasné nie?..veď je to len básenka/
rozumiem, In, nebola som istá, či Jarek pozmení
tak teraz
pôvodná verzia:
podvečer chutí ako nedeľa
z kostolnej veže
prišpendlenej krížom k oblohe
kypí vyzváňanie
nenáhlivo
zbieraš vyslnenú bielizeň
rozhorčenú ubúdajúcim
pri rozbresku nedospatej požičiavaš
spôsobom medonosných
teplými farbami
tajíš výkriky prebudených v kostiach
-
akokoľvek to je
s príchuťou škvary
zadretej do ufúľaných kolien
vibruješ hore vlastnými riekami
nad nimi mosty z detských úst
do snopov viažu piesne
dozrievaním
v ich potokoch je ešte ráno
je príliš skoro
na vysádzanie stromov ku ktorým sa túlime
ako k pamäti
je príliš
hádam aj neskoro
učiť ich vpletať prsty do koreňov
a že občas je lepšie roniť
ako raniť
keď sa naklonia prvé mrazy
-
mala by si starnúť a ty rozvoniavaš
ako čerstvo naškrobená tráva
mama
/v Jarkom upravenej verzii mi chýba prvý verš = pôvodný názov.. som ho tam posunula, kde bol pôvodne, kým sa z neho nestál názov :-) ..ďakujem/
sem nějak nezvlád koment, psal sem že podobný věnovánky nemám moc rád, páč bezduše útočej na city čtenáře, bez jakýjoli autorem přidaný hodnoty, no a tahle mezi ně nepatří, takže pátej palec a výběr
Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES
Přihlášení
