Oldřichu, vydal som sa (zamýšľal som sa vydať) v tomto texte po linke jadrných, lapidárnych, neúhybných formulácií; a kam som došiel, došiel som. Úsmev.
Mesto... Mesto je formálne proste inak riešené, ak Ti sadlo viac, sadlo viac. A že vieš niečo z neho spamäti mi pravdaže lichotí a čudujem sa, lebo u mňa tomu predchádza skutočná fascinácia dielom, takže ho čítam a čítam... až zistím, že už ho nečítam, ale deklamujem. Že sa aj mojej básničke dostalo takej pocty, hm, na to si asi dnes vypijem:)
Ešte, aj pre ostatných okoloidúcich: Ozrejmovať autorský zámer, či nedajbože rovno vysvetľovať vlastnú básničku vždy posmrdkáva trápnosťou, blamážou, ale pri tejto si neodpustím aspoň nejaké informačné minimum:
Baví ma, ako básnici Kondrót a Hevier v snahe o celkom explicitnú sebairóniu zatiahli do veršov vlastné priezviská:
Lastovičky sedia na drôtoch,
čo tam po nejakých Kondrótoch.
a
Pred zrkadlom nahé zviera,
podobá sa na Heviera.
– tak som sa i ja pohral z vlastným priezviskom (obetný garánok, Niagaran), pod ktorým tu nevystupujem, teda je to dosť možné pre mnohých nedešifrovateľné.
Zajímavé.
Ráda bych se naučila couvání do bezpičia. Fakt že by mi to v mnoha ohledech mohlo pomoct. A máš pravdu, tváří se to jako bezpečí, bezadresně i naživo, bez ohledu na Mesto.
Staňte se registrovaným členem a můžete plně využívat webové stránky. Jako registrovaný člen, budete mít řadu výhod! NEZAPOMEŇTE, ŽE REGISTRACE NA WEBU VYUŽÍVÁ COOKIES
Přihlášení
