sladká

minulé ciele a zásoby
sa ešte neminuli

nasypem kávu do šálky
nasypem cukor
zalejem
skôr než sa celkom rozsypem

no potom je to ako v zime
na dedine
to jemné sŕkanie
sladká slinka na jazyku

až kým sa neminiem
cieľa


okno

niečo sa končí
a niečo práve začína

okno je celkom otvorené
vstupuješ
po mne
na zemi rozsypané hodiny

mala si ma málo
možno až príliš opatrne
pri stene na stole kvety
radosť spomenúť

takto si pred mesiacom
pred slnkom zakrývam oči
odrazu odrazený
z toho čo si mi dala

takže si prajem
len tento čas


o sebe

možno že uveríš vyvrátený strom
názor na realitu

niekde vo vnútri uvažujem vážim žijem
čo z toho tam vonku

na mňa nasneží
až neodhrnieš záclonu pre strach

možno sa prekrižuješ
pokľakneš poponáhľaš zašepkať

že to tak malo byť vieš
že pokračuješ sama o sebe nie o mne?


zázrak

už s tebou nepočítam ovečky
tak ako na oblohe preháňam

až na hodine deskriptívy sa dozvieš
že to bola hyperbola

sklopená do viečok ako zrak
do úplne inej roviny

čaká ťa taká perspektíva
jedno oko zelené druhé červené

keď zrazu uvidíš čierne poludníky
a rovnobežky sveta

  od dali dne 19.11.2012 10:51 · 4 Komentářů · 325x čteno ·