mrzneš putujúc Snami
lebo slová sa nedávajú
ani nechodia
po žobraní
spútané v nevedomí čakajú
či prídeš zohriať
vystrelené do dňa
do mňa
do dna
inak ako zo sna
.
nekonečný stud
iný ako vodne
keď v pohároch dohára
porozlievané
a vina horí aj za studena
vo mne konečne praská deň
keď sa prepijem tvojou vodou
až k vínu
nevinne(?)
prepáč..mám mokré ruky
.
raj s chybami
a my?
neslobodne pripľutí za plutvy
vo vani po dni deň
až do vianoc sa obetujeme
vždy len pol kRoka predTým
čo sme
pripravení prísť
o seba
milovaním
.
raz
ťa zavriem do tejto básne
sem
v určený čas vylámem tvojim snom slová
nie všetky len tie určené
iným ženám
až ostaneš ako polom
bez seba
žiť len tu v poslednej strofe
mierne prihŕbený
telom
.